Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 15.05.2017 18:36:31 

VYSOKÉ  TATRY  1944 - 1945

Odbojári z Malého Slavkova
  Samostatnú sekciu venujem odbojárom a priamym účastníkom bojov počas 2. svetovej vojny z Malého Slavkova, pretože sám som rodákom z tejto obce. Chcem, aby sa nezabudlo na týchto obyčajných ľudí, ktorí sa so zbraňou v ruke zapojili do oslobodzovania našej vlasti. Tým vlastne aj oni prispeli k porážke nacizmu a fašizmu. Bohužiaľ dnes už v Malom Slavkove nežije žiaden priamy účastník bojov, preto si pripomenieme ich životné osudy a priebeh ich vojenskej služby počas pohnutých vojnových rokov. Mnohí z nich boli ranení a štyria z nich sa konca vojny už nedožili. 
 
 
 
 
Hrob Martina Perignátha na výšine Háj - Nicovô nad Liptovským Mikulášom
 
 
 
GROMAN JÁN
nar. 11. decembra 1919 - padol 10. marca 1945  (Pavlova Ves pri Liptovskom Mikuláši)
 
PERIGNÁT MARTIN
nar. 18. októbra 1919 - padol 7. marca 1945  (Smrečany pri Liptovskom Mikuláši)
 
ŠKOVRAN JÁN
nar. 22. decembra 1923 - padol 16. marca 1945  (Smrečany pri Liptovskom Mikuláši)
 
KUBIS JÁN
nar. 2. marca 1915 - padol 7. marca 1945  (medzi obcami Smrečany a Okoličné)
 
 
 
 
 
Hrob Jána Škovrana na výšine Háj - Nicovô nad Liptovským Mikulášom
 
 


 
 
 
 
 
 
PERIGNÁT  MARTIN
 
   Narodil sa 18. októbra 1919 v Malom Slavkove. Na vojenskú prezenčnú službu nastúpil 21. októbra 1940 k Delostreleckému pluku 12 v Kežmarku a pridelený bol k 4. batérii. V Kežmarku slúžil do 16. marca 1942. Dňa 17. marca 1942 bol premiestnený k Delostreleckému pluku 11 v Žiline, kde zotrval do 23. marca 1942. Na druhý deň 24. marca 1942 bol odoslaný na front a vykonával tam funkciu delovoda. 27. augusta 1942 bol ranený črepinami granátu do ľavého kolena a oboch polovíc nôh. Z frontu sa vrátil 21. októbra 1942. 22. októbra 1942 bol preložený späť do Kežmarku k Delostreleckému pluku 12, do 2. výcvikovej batérie, kde bol cvičený ako inštruktor. Z dôvodu brannej pohotovosti štátu bol ponechaný v činnej službe až do 20. júla 1943. 1. októbra 1941 bol povýšený na slobodníka a 1. júla 1943 na desiatnika.

  17. februára 1945 nastúpil vojenskú službu k Náhradnému pluku v Poprade. Tu bol zaradený do 1. československého armádneho zboru v ZSSR ako vojak 1. čs. samostatnej brigády - 3. pešieho práporu. Zúčastnil sa bojov o Liptovský Mikuláš. Dňa 7. marca 1945 padol v obci Smrečany pri Liptovskom Mikuláši. Pochovaný je na vojenskom cintoríne na výšine Háj nad Liptovským Mikulášom.

 
 
 
 
 
 
ŠKOVRAN  JÁN
 
   Narodil sa 23. decembra 1923 v Malom Slavkove. Dňa 1. októbra 1943 bol zaradený do  brannej moci. 9. apríla 1943 nastúpil vojenskú prezenčnú službu a vtelený ako vojak k Pešiemu pluku 4.  28. augusta 1944 bol prepustený z činnej služby. Dňa 17. februára 1945 bol prezentovaný do činnej vojenskej služby k Náhradnému pluku v Poprade. Tu bol zaradený do 1. československého armádneho zboru v ZSSR ako vojak 3. čs. samostatnej brigády. 16. marca 1945 padol v boji pri obci Smrečany neďaleko Liptovského Mikuláša ako príslušník samostatnej prieskumnej roty. Miesto posledného odpočinku Jána Škovrana je na vojenskom cintoríne Háj nad Liptovským Mikulášom.

 

 

 
GROMAN  JÁN
 
   Narodil sa 11. decembra 1919 v Malom Slavkove. Dňa 17. februára 1945 bol prezentovaný do činnej vojenskej služby k Náhradnému pluku v Poprade. Zaradený bol do 3. čs. samostatnej brigády k 4. pešiemu práporu ako vojak.  Zúčastnil sa bojov o Liptovský Mikuláš. Dňa 3. apríla 1945 je nezvestný v boji pri obci Pavlova Ves pri Liptovskom Mikuláši. Na pamätníku má chybne uvedené, že padol 10. marca 1945.
 
 
 
 
 
 
KUBIS  JÁN
 
   Narodil sa 2. marca 1915 v Tvarožnej. Dňa 1. októbra 1937 bol zaradený do brannej moci k 2. rote Telegrafného práporu 4 v Prešove. 1. októbra 1939 bol preložený do zálohy. Pridržaný bol ale k mimoriadnemu cvičeniu v zbrani. Domov bol prepustený až 29. decembra 1939. Dňa 23. júna 1941 nastúpil do výnimočnej činnej služby, v ktorej zotrval do 13. augusta 1941. 17. februára 1945 bol zaradený do čs. brannej moci. Prezentovaný bol k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade. Zaradený bol do jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V jeho radoch sa zúčastnil bojov pri Liptovskom Mikúláši. Dňa 7. marca 1945 padol v boji medzi obcami Smrečany a Okoličné. Pochovaný bol v Smrečanoch, po exhumácii pochovaný na vojenskom cintoríne Háj nad Liptovským Mikulášom.
 


 
 
 
 
 
                         Spoločná fotografia priamych účastníkov bojov z Malého Slavkova
 
 
 
Profily priamych účastníkov bojov
 
 
 
 
 

Michal Maniak

 

  Narodil sa 10. decembra 1923 v Plavnici. Na základnú prezenčnú službu narukoval dňa 1. októbra 1943 k Pešiemu pluku 2 v Bardejove. Ako vojak slovenskej armády pôsobil v obciach Gaboltov – Kružľov – Kríže pri Bardejove. V čase vypuknutia Slovenského národného povstania bol doma na riadnej dovolenke. Do kasární sa však už nevrátil a dobrovoľne sa prihlásil k skupine  "železného kapitána" Jána Staneka v priestore Červená Skala - Telgárt. V tejto skupine sa zúčastnil všetkých bojov o Červenú Skalu - Telgárt - Pohorelú - Staré Hory, kde po čiastočnom potlačení SNP skončil svoju bojovú činnosť 30. októbra 1944. Domov do Malého Slavkova sa vrátil 15. decembra 1944. Toho istého dňa neďaleko Malého Slavkova pod lesíkom núdzovo pristálo sovietske lietadlo. V lietadle bol pilot a pozorovateľ, ktorých Michal Maniak tajne prepravil k miestnym cigánom, u ktorých sa ukrývali až do oslobodenia obce.

  Dňa 17. februára 1945 bol prezentovaný k Náhradnému pluku v Poprade, kde ešte toho dňa bol poslaný na 10 - dňový bojový výcvik do Výcvikového strediska na Štrbské Pleso. Dňa 26. februára 1945 bol zaradený do lyžiarskeho práporu 1. čs. armádneho zboru v ZSSR k 1. rote automatčíkov. Zúčastnil sa bojov o Liptovský Ján - Demänovskú dolinu - Liptovský Mikuláš. Po dobytí Liptovského Mikuláša sa jeho tylová jednotka presúvala cez Ružomberok - Ľubochňa - Martin. Z Martina bola jeho jednotka nasadená na očisťovacie akcie proti Nemcom do Rajeckej doliny - Kunerádsky zámok a okolie. Práve pri tejto akcii bol dňa 18. apríla 1945 ranený do ľavej nohy a odsunutý do nemocnice v Martine a neskôr do Ružomberka, kde ho dňa 9. mája 1945 zastihlo skončenie 2. svetovej vojny. Vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku sa liečil do 9. júla 1945. Od 10. júla 1945 do 7. marca 1946 bol pridelený k pohraničnej stráži ako strážny. Dňa 8. marca 1946 bol demobilizovaný a prepustený do civilného života. Od roku 1948 do roku 1968 vykonával rôzne funkcie na MNV v Malom Slavkove. Začiatkom 50-tych rokov bol organizátorom JRD  v obci. Zomrel 14. júla 1991.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Rad SNP  I. stupňa

Rad SNP  II. stupňa

Pamätná medaila Radu Slovenského národného povstania

Pamätná medaila k 25. výročiu Víťazného februára

Pamätná medaila k 20. výročiu SNP

Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR

Pamätná plaketa Memoriálu padlých automatčíkov

 


 
 
 
 
 
 
Ján Štancel
 
 
   Narodil sa 25. januára 1919 v Malom Slavkove. Dňom 1. októbra 1939 bol zaradený do čs. brannej moci k Pešiemu pluku 1. Dňa 10. januára 1940 bol prezentovaný k Pešiemu pluku 5 v Levoči. 15. januára 1940 bol na 15 dní premiestnený k Pešiemu pluku 2 v Bardejove. 31. januára 1940 sa vrátil do Levoče a priradený bol k 4. rote. Dňa 27. júna 1941 odišiel s Rýchlou divíziou na východný front. Tam vykonával službu ako poddôstojník - účtovník veliteľstva "Dávid" do 29. mája 1942, kedy sa vrátil späť na Slovensko. Z jeho denníka som zistil, že prešiel cez mestá Marinovka, Novopetrovka, Ambroziovka, Valerianovka, Mariopol až k Azovskému moru. Od 30. mája 1942 do 14. augusta 1943 bol pridržaný k výnimočnej činnej službe u Pešieho pluku 5 v Levoči. 14. augusta 1943 bol prepustený z činnej vojenskej služby a vrátil sa domov do Malého Slavkova. 1. októbra 1940 bol povýšený na slobodníka, 15. decembra 1941 na desiatnika a 1. mája 1943 na čatníka. 

  17. februára 1945 bol prezentovaný do čs. brannej moci k Náhradnému pluku v Poprade. Tu bol zaradený do 1. československého zboru v ZSSR ako príslušník 1. čs. samostatnej brigády ku guľometnej rote 3. pešieho práporu. Odtiaľ bol poslaný na výcvik do neďalekého Svitu. Začiatkom marca 1945 bol nasadený do bojov v obci Smrečany pri Liptovskom Mikuláši. Bojov sa zúčastnil až po obec Količin na Morave. Dňa 6. mája 1945 bol práve v obci Količin ranený črepinou nepriateľskej míny do pravého ramena. Bolo to dva dni pred koncom 2. svetovej vojny. Od 7. mája 1945 do 31. augusta 1945 bol liečený v Baťovej nemocnici v Zlíne na Morave. Od 1. septembra 1945 do 11. decembra 1945 vo Vojenskej nemocnici 1  v Bratislave. Dňa 12. decembra 1945 bol prezentovaný vo Vojenskej invalidovni v Bratislave.  23. marca 1946 bol prepustený z brannej moci do zálohy. Zomrel 29. januára 1995.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Medaila Za zásluhy (1942)

Pamätný odznak 1. stupňa

Medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1948)

Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR

Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR

Medaila Zaslúžilý bojovník proti fašizmu

Čestný odznak ÚV SZPB

 

 
 
 
 
 
 
Jozef Nedoroščík
 
 
   Narodil sa 28. decembra 1911 v Malom Slavkove. Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 k Delostreleckému pluku 7 a zaradený bol ako vojak Náhradnej batérie.  15. januára 1933 bol preložený k Delostreleckému učilišťu v Olomouci.  1. apríla 1934 ukončil základnú vojenskú službu a bol preložený do zálohy ako slobodník. Od septembra 1938 do apríla 1939 bol prezentovaný do činnej vojenskej služby z dôvodu mobilizácie. 10. júla 1941 bol prezentovaný do výnimočnej činnej služby. 17. februára 1945 nastúpil vojenskú službu k Náhradnému pluku v Poprade, kde bol zaradený do jednotiek 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Zúčastnil sa bojov pri Liptovskom Mikuláši, kde bol ťažko ranený do nohy. Odoslaný bol do nemocnice v Nowom Saczi a neskôr ho liečili vo viacerých nemocniciach v Sovietskom zväze. 15. januára 1946 bol preložený z činnej vojenskej služby do zálohy. Od roku 1957 do roku 1963 vykonával funkciu predsedu MNV v Malom Slavkove. Zomrel 1. septembra 1986.
 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR

a iné

 

 
 
 
 
 
 
Vojtech Šišolák
 
 
   Narodil sa 16. októbra 1912 v Hasprunke. Na vojenskú prezenčnú službu nastúpil 10. januára 1940. Pridelený bol k Ženijnému pluku 1, ako vojak k 1. ženijnej rote v Trenčíne.  2. októbra 1940 bol premiestnený k Pionierskemu práporu 1, k 2. pionierskej rote v Trenčíne, kde slúžil do 30. marca 1941. Od 31. marca 1941 do 9. januára 1942 vykonával vojenskú službu v Pionierskom prápore 1 - na štábnej rote v Trenčíne.  10. januára 1942 bol preložený do l. zálohy a pridržaný k výnimočnej činnej službe na čas potreby. Od 10. januára 1942 preto naďalej vykonával vojenskú službu v Pionierskom prápore 1, na štábnej rote Trenčín až do 4. septembra 1942. Dňa 5. septembra 1942 bol s Rýchlou divíziou poslaný na východný front.  Do 26. marca 1943 pôsobil na Ukrajine a v Rusku. Na fronte vážne ochorel a bol liečený v nemocniciach v Starej, Korskunskaja, Krasnodar, Kerč a Lenberg. Po návrate z východného frontu 27. marca 1943 bol odoslaný do Vojenskej nemocnice 1 v Bratislave.  30. marca 1943 bol odoslaný do Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch. Počas tejto doby bol zaradený k Pionierskemu práporu 1 v Trenčíne. Tu zotrval až do 14. septembra 1943, kedy bol prepustený z činnej vojenskej služby. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa ho od 29. augusta 1944 do 31. októbra 1944 aktívne zúčastnil. Ako príslušník 1. československej armády na Slovensku sa zúčastnil povstaleckých bojov pri Martine, Vrútkach, Strečne a okolí.

   V roku 1948 stal členom miestneho národného výboru v Malom Slavkove a pôsobil v ňom až do roku 1973. Okrem toho vykonával rozličné vedúce funkcie aj v oblasti kultúry, za čo získal aj viaceré ocenenia. Zomrel 14. septembra 2000.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania

Pamätná medaila Radu Slovenského národného povstania

Pamätná medaila k 20. výročiu SNP

Pamätná medaila k 25. výročiu Víťazného februára

Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR

Odznak Verní odkazu SNP 1944 - 1974

 

 
Michal Maniak a Vojtech Šišolák v Banskej Bystrici na oslavách výročia SNP
 
 
 

 

 

 
 
Ján Oravec
 
 
   Narodil sa 5. júna 1921 v Malom Slavkove. K vykonaniu základnej vojenskej služby nastúpil dňa 1. októbra 1943 k Leteckému pluku - Technickej letke 1 Piešťany. Do 2. novembra 1943 tu vykonal základný výcvik a 3. novembra 1943 bol prepustený na trvalú dovolenku. Dňa 18. februára 1945 bol prezentovaný k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade. Tu bol zaradený do jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR ako príslušník Samostatného práporu lyžiarov automatčíkov. Zúčastnil sa bojov pri oslobodzovaní Slovenska a Moravy, počas ktorých bol ranený do ľavej nohy. 11. decembra 1945 bol prepustený mimo činnú vojenskú službu. Dňa 19. decembra 1945 bol povolaný do činnej vojenskej služby a zaradený k 4. leteckej oblasti. Od 7. januára 1946 do 4. februára 1946 vykonával službu v 4. leteckom náhradnom pluku Poprad. Natrvalo do civilu bol prepustený 5. februára 1946. V roku 1954 bol zvolený do zastupiteľstva MNV v Malom Slavkove a zastával v ňom rôzne funkcie až do roku 1964. V roku 1956 sa stal predsedom MNV. Zomrel 11. decembra 1997.
 
 

 
 
 
 
 
Martin Majerčák
 
 
   Narodil sa 19. februára 1915 v Malom Slavkove. Na základnú prezenčnú službu narukoval 1. októbra 1937 k Delostreleckému pluku 108 v Hraniciach na Morave. V roku 1939 bol nasadený ako záložník proti Poľsku a neskôr proti Maďarsku na hraniciach so Slovenskom. Počas vojenskej služby vykonal kurz šoférov v Automobilovom prápore v Martine, odkiaľ v roku 1940 demobilizoval do civilného života. V júni 1941 narukoval k Automobilovému práporu v Prešove a odtiaľ bol odoslaný na východný front proti ZSSR. Pri ukrajinskom meste Lipovec, kde slovenská armáda utrpela značné straty, skončila aj účasť Martina Majerčáka na východnom fronte. V septembri 1941 sa vrátil späť na Slovensko a bol prepustený do civilu.

  Dňa 17. februára 1945 nastúpil v Poprade do činnej služby k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR. Pridelený bol k 1. čs. samostatnej brigáde - 1. práporu samopalníkov k 2. rote. Zúčastnil sa bojov na úseku Liptovský Svätý Ján - Liptovský Hrádok - Okoličné - Závažná Poruba - Liptovský Mikuláš - Ružomberok.  20. marca 1945 bol povýšený na desiatnika a určený za veliteľa čaty samopalníkov.  5. apríla 1945 po dosiahnutí Rybárpoľa (miestna časť Ružomberka) bol stiahnutý do Matejoviec pri Poprade, kde mala 1. čs. brigáda autodielne a opravovne. Tu pracoval až do skončenia 2. sv. vojny ako automechanik. 26. júna 1945 sa autodielňa presťahovala do českého Přelouča. Tam bol dňa 29. augusta 1945 demobilizovaný. V roku 1948 sa aj Martin Majerčák stal členom miestneho národného výboru v Malom Slavkove. Zomrel 20. marca 1997.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Medaila maršala Žukova

a iné

 

 
 
 
  
 
Augustín Pompa
 
 
   Narodil sa 26. marca 1920. Ako jediný Róm z Malého Slavkova sa zúčastnil bojov za oslobodenie Československa. Dňa 17. februára 1945 bol prezentovaný v Poprade a zaradený do jednotiek 1. československého armádneho zboru v ZSSR. V jeho radoch bojoval až do 5. mája 1945. Zúčastnil sa bojov o Liptovský Mikuláš, kde bol aj ranený do hrudníka. Do civilného života sa vrátil 19. júna 1945. V roku 1960 bol zvolený do obecného zastupiteľstva MNV v Malom Slavkove a zotrval v ňom do roku 1968. Zomrel 5. júna 1982.

 

Bolo mu udelené medaily a vyznamenania

Pamätná medaila k 20. výročiu oslobodenia ČSSR

 

 

 

Štefan  Majerčák

 

   Narodil sa 18. decembra 1920 v Malom Slavkove. NA základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1941 k Veliteľstvu pracovných práporov IV. v Podolínci. Počas celej služby vykonával spojku veliteľa práporu. Do zálohy bol preložený 1. októbra 1943, ale naďalej bol ponechaný v činnej vojenskej službe z dôvodu brannej pohotovosti štátu. 9. mája 1944 bol z činnej služby prepustený. Do činnej služby znova nastúpil 18. februára 1945. Prezentovaný bol k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade, kde bol zaradený k 2. rote Samostatného práporu lyžiarov automatčíkov. V zostave 1. československého armádneho zboru v ZSSR sa so svojou rotou zúčastnil bojov od Liptovského  Svätého Jána po Liptovský Mikuláš ako samopalník.  23. apríla 1945 bol ranený do ľavej nohy črepinou. Od 1. júna 1945 do 10. októbra 1945 vykonával mimoriadnu činnú vojenskú službu.  30. októbra 1945 bol preložený z činnej služby do zálohy. V roku 1948 sa stal členom miestneho národného výboru v Malom Slavkove. Zomrel 13. septembra 1964. 

 


 

 

Jozef  Klein

 

   Narodil sa 28. decembra 1918 v Malom Slavkove. Základnú vojenskú službu nastúpil 10. januára 1940 k Pešiemu pluku 1 v Levoči. Od 10. januára do 15. marca 1940 tu vykonal základný výcvik. Od 16. marca 1940 do 26. júla 1942 vykonával službu pri Pešom pluku 5 v Levoči ako pisár. Dňa 27. júla 1942 odišiel s Rýchlou divíziou na východný front, kde sa zúčastnil ťaženia proti ZSSR. Na fronte pôsobil ako účtovník veliteľstva "Dávid". Z východného frontu sa vrátil 4. júla 1943. Od 5. júla 1943 do 3. septembra 1943 vykonával strážnu službu pri Pešom pluku v Levoči.  3. septembra 1943 bol prepustený do zálohy.  1. októbra 1941 bol povýšený na slobodníka a 16. januára 1943 na desiatnika. Dňa 19. februára 1945 bol zaradený do čs. brannej moci. Nastúpil k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade, kde bol pridelený k protitankovým delostrelcom. Od 4. marca 1945 do 8. mája 1945 sa zúčastnil bojov na úseku Liptovský Mikuláš – Hovězí – Vsetín ako obsluha protitankového dela. Dňa 29. júna 1945 bol preložený do zálohy a z posádky v Nitre sa vrátil domov do Malého Slavkova. Zomrel dňa 10. júna 1992.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:      

Medaila Za zásluhy (1943)    

Pamätný odznak 1. stupňa

 

Jozef Klein (sediaci prvý zľava) počas základnej vojenskej služby v Levoči

     


 

 

Ján  Siska

 

   Narodil sa 9. októbra 1923 v Malom Slavkove. Dňa 1. októbra 1943 nastúpil k vykonaniu vojenskej prezenčnej služby k Pešiemu pluku 5 v Levoči. Neskôr bol preložený do Nitry, kde slúžil do roku 1944. V máji 1944 bol premiestnený k Výcvikovému stredisku na Oremov Laz, kde vykonával službu ako obsluha delostreleckej strelnice. Tu sa v auguste 1944 aktívne zapojil do príprav Povstania. Podieľal sa na zásobovaní povstalcov zbraňami a muníciou. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa celá jednotka, v ktorej slúžil Ján Siska pridala k povstalcom. Začiatkom septembra 1944 bola jeho batéria presunutá do blízkosti maďarských hraníc. Zúčastnil sa bojov pri Modrom Kameni. Odtiaľ bola batéria presunutá do priestoru Zvolen – Budča – Kremnica, kde sa ako veliteľ čaty zúčastnil ďalších bojov. Po silnom nápore nemeckých vojsk boli nútení ustúpiť k Banskej Bystrici a ďalej smer Staré Hory. Koncom októbra 1944 boli v priestore Staré Hory bombardovaní nemeckým letectvom. Po bombardovaní jeho jednotka prestala existovať a všetci vojaci sa rozišli do okolitých hôr. Tam sa Ján Siska rozhodol, že sa vráti domov do Malého Slavkova. Lesmi sa spolu so svojimi štyrmi spolubojovníkmi vybrali smerom na Poprad. Dostali sa do blízkosti Čierneho Balogu, kde aj prenocovali. Na druhý deň pokračovali ďalej a spolu došli až po Červenú Skalu, kde sa rozišli a sám ďalej postupoval smerom na Vernár. Do Vernára sa dostal s povozom, ktorý bol v blízkosti obce po drevo. Roľník ho zviezol až do svojej stodoly, a keďže mal stále na sebe vojenskú uniformu, tak mu ponúkol civilné šaty. Dovolil mu v stodole prenocovať a ráno vyrazil Ján Siska ďalej. Cez Kvetnicu a Poprad sa do Malého Slavkova konečne dostal 10. novembra 1944. Cesta mu trvala spolu 13 dní. V Malom Slavkove sa zdržiaval v rodičovskom dome. Niekto ho však udal a žandári ho z domu odviedli do Kežmarku na výsluch. Šťastím bolo, že bol udaný práve žandárom a nie Gestapu. V tom čase totiž prebiehali na kežmarskom hrade popravy. Žandári ho po výsluchu pustili domov, ale musel im sľúbiť, že sa nebude zdržiavať doma. Tak sa Ján Siska znovu musel skrývať v lesoch Vysokých Tatier až do príchodu oslobodzujúcich jednotiek. Po oslobodení obce sa vrátil späť a stal sa príslušníkom národných milícii.

  15. februára 1945 sa prihlásil v Poprade k 1. čs. náhradnému pluku. Po krátkom výcviku bol neskôr preložený k armádnemu umeleckému súboru Víta Nejedlého. Zo súborom prešiel celú republiku až po Prahu. Z Prahy bol preložený k Vojenskej oblasti 4 do Bratislavy, kde následne pôsobil na osvetovom oddelení. Dňa 8. marca 1946 bol prepustený na trvalú dovolenku. V roku 1946 sa stal predsedom miestnej organizácie KSS v Malom Slavkove a neskôr podpredsedom MNV. Od roku 1948 do roku 1949 vykonával funkciu komisára obce. Od roku 1949 do roku 1951 pôsobil ako referent na ONV v Kežmarku. Od roku 1952 do roku 1960 pôsobil vo funkcii tajomníka ONV v Kežmarku. Od roku 1961 pracoval v podniku STS Kežmarok ako vedúci dielne. Zomrel dňa 26. októbra 1995 v Kežmarku.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Medaila 50. rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945

Medaila Zaslúžilý bojovník proti fašizmu

a ďalšie

 


 

 

Štefan Džubas

 

  Narodil sa 14. augusta 1919 v Malom Slavkove. Dňa 10. januára 1940 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k Pešiemu pluku 9 v Poprade, kde bol zaradený ako vojak k 9. rote. Po vykonaní základného výcviku absolvoval ďalší odborný výcvik v guľometnej rote. 1. októbra 1940 bol preložený k Pešiemu pluku 5 v Poprade. Odtiaľ bol odvelený na slovensko – maďarské hranice, kde vykonával strážnu službu ako vojak 17. pohraničnej roty do 3. januára 1941. Od 4. januára 1941 vykonával strážnu službu v Pešom pluku 5 v Poprade. 26. júna 1941 bol odoslaný na východný front. Počas ťaženia proti Sovietskemu zväzu konal službu pri Rýchlej divízii až do 24. apríla 1942. Po návrate na Slovensko pokračoval v službe pri Pešom pluku 5, v 2. pochodovej rote v Poprade. Dňa 3. septembra 1943 bol prepustený na trvalú dovolenku.

  17. februára 1945 bol zaradený do československej brannej moci. Prezentovaný bol k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade ako vojak a zaradený k 3. čs. samostatnej brigáde. V jej radoch sa od 18. februára 1945 do 10. marca 1945 zúčastnil ťažkých bojov pri Liptovskom Mikuláši. 4. apríla 1945 bol preložený k 1. čs. samostatnej brigáde. Do 5. septembra 1945 konal službu v náhradnom prápore Pešieho pluku 7. Dňa 6. septembra 1945 bol prepustený do pomeru mimo činnej služby. V roku 1953 sa z Malého Slavkova odsťahoval do Kežmarku. Zomrel 15. apríla 2007 v Kežmarku.

 

Boli mu udelené medaily a vyznamenania:

Medaila Za zásluhy (1942)

Pamätný odznak I. stupňa

Odznak Rýchlej divízie

 


 

 

Eduard Lizák

 

   Narodil sa 4. februára 1922 v Malom Slavkove. Dňa 1. októbra 1943 bol prezentovaný k vykonaniu pracovnej prezenčnej služby k Pracovnému práporu IV. Do 15. novembra 1943 vykonal základný vojenský výcvik. Následne absolvoval poddôstojnícku školu pešieho práporu, ktorú ukončil 31. januára 1944 ako veliteľ pešieho družstva. Do 27. augusta 1944 vykonával pracovnú službu. 28. augusta 1944 bol odvelený na práce do Nemecka. Z Nemecka sa vrátil 15. decembra 1944. Dňa 29. apríla 1945 nastúpil k Pešiemu pluku 2, kde bol prezentovaný k dokončeniu prezenčnej služby. V Poprade bol 2. mája 1945 prezentovaný k 1. čs. náhradnému pluku. Tu po absolvovaní samopalného výcviku pôsobil ako inštruktor nováčikov. 15. júna 1945 bol povýšený na desiatnika. Do 18. marca 1946 konal službu vo vojenskej železničnej stráži. 19. marca 1946 bol prepustený z činnej služby a preložený do zálohy. Neskôr sa z Malého Slavkova odsťahoval do obce Branč pri Nitre. Zomrel dňa 1. októbra 1991.

 


 

 

Jozef Štancel

 

  Narodil sa 11. januára 1917 v Malom Slavkove. Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. marca 1939 k Pešiemu pluku 14. Po vykonaní základného výcviku bol 1. apríla 1939 pridelený do kuchyne ako kuchár, keďže bol vyučený mäsiar. 30. novembra 1939 bol preložený k Pešiemu pluku 6 v Ružomberku, kde taktiež vykonával službu ako kuchár do 30. septembra 1940. Dňa 1. októbra 1940 bol preložený do zálohy. 16. februára 1945 bol v Poprade prezentovaný k 1. čs. náhradnému pluku. Zaradený bol k 1. čs. samostatnej brigáde. Ako obsluha mínometu sa od 26. februára 1945 zúčastnil bojov pri Liptovskom Mikuláši. Následne sa zúčastnil ďalších oslobodzovacích bojov na území Slovenska a Moravy, a svoju bojovú púť zakončil 9. mája 1945 v Prahe. 

 


 

 

Michal Majerčák

 

  Narodil sa 25. septembra 1917 v Malom Slavkove. K vykonaniu vojenskej prezenčnej služby nastúpil dňa 10. januára 1940 k Jazdeckému priezvednému oddielu 3 v Humennom. Do 31. marca 1940 tu vykonával výcvik pri 1. eskadróne. Na druhý deň, 1. apríla 1940 bol preložený k 3. eskadróne Jazdeckého priezvedného oddielu 3 do Trebišova. Od 1. apríla 1940 do 1. júla 1940 absolvoval poddôstojnícku školu v Trebišove. Po vykonaní ďalšieho jazdeckého výcviku bol 13. augusta 1940 preložený k ťažkej eskadróne Jazdeckého priezvedného oddielu 2 do Michaloviec, kde konal službu ako pisár na veliteľstve oddielu. 16. septembra 1940 bol povýšený na slobodníka a 16. februára 1941 na desiatnika. Dňa 16. marca 1941 bol prepustený na trvalú dovolenku ako prebytočný. 11. júla 1941 nastúpil k pokračovaniu vojenskej služby k Jazdeckému priezvednému oddielu 2. Dňa 3. augusta 1941 bol znovu prepustený na trvalú dovolenku. K ďalšiemu pokračovaniu vojenskej služby nastúpil 23. augusta 1941 k ťažkej eskadróne Jazdeckého priezvedného oddielu 2 do Michaloviec. 10. januára 1942 bol preložený do zálohy. Po návrate do Malého Slavkova sa oženil a od roku 1942 žil v Batizovciach. 17. februára 1945 bol zaradený do čs. brannej moci a prezentovaný ako vojak k 1. čs. náhradnému pluku v Poprade. 19. februára 1945 bol prepustený do pomeru mimo činnej služby. Po návrate z vojenskej služby sa s rodinou vrátil späť do Malého Slavkova, no v roku 1950 odišiel natrvalo bývať do Kežmarku. Zomrel 25. decembra 1996 v Kežmarku.

 


 

 

Vojtech Perignát

 

  Narodil sa 30. januára 1909 v Malom Slavkove. Po skončení ľudovej školy sa vyučil za obuvníka. Vojakom nebol a po vyučení pracoval ako obuvník. Po začatí druhej svetovej vojny sa od 15. marca 1939 zapojil do ilegálnej činnosti. 14. októbra 1940 bol zatknutý žandármi za rozširovanie protištátnych letákov. Najskôr bol väznený v Levoči a začiatkom roku 1941 bol prevezený do zaisťovacieho tábora v Ilave, kde ho  vypočúvali a mučili, no svojich spolupracovníkov nevyzradil. Od svojho návratu z Ilavy v roku 1942 viedol v Malom Slavkove ilegálnu bunku Komunistickej strany Slovenska, ktorá bola riadená ilegálnou KSS v Kežmarku. 27. augusta 1944 bol Vojtech Perignát oboznámený na základe rozhodnutia ilegálneho Revolučného okresného národného výboru v Poprade, že do Povstania sa zapojí celý Spiš. V ilegálnej činnosti pokračoval až do 28. januára 1945, kedy bol Malý Slavkov oslobodený. V roku 1965 mu bola pri príležitosti 20. výročia oslobodenia ČSSR udelená Pamätná medaila. Zomrel 26. júla 1967 v Malom Slavkove, kde je aj pochovaný.

 


 

                                Odbojári pri pamätníku padlých v Malom Slavkove

(zľava doprava: Pompa A., Štancel J., Klein J., Maniak M., Nedoroščík J., Oravec J., Majerčák M., Majerčák Š., Siska J.)

 

     9. mája 1963 bol v Malom Slavkove slávnostne odhalený pamätník padlým v 2. svetovej vojne. Neskôr bol na tento pamätník pripevnený kríž a po stranách pamätníka tabule s menami padlých v 1. svetovej vojne.

 

Malý Slavkov počas 2. svetovej vojny - v sekcii "Protifašistický odboj"

 

 


 
Použité zdroje:
- Vojenský archív - centrálna registratúra Trnava -
- Vojenský historický archív Bratislava -
- Vojenský historický archív Praha -
- MANIAK, Marcel: Malý Slavkov 1939-1945. Kežmarok: Jadro, 2014. -
 
Súkromné archívy rodín:
- Maniakovej, Štanclovej, Nedoroščíkovej, Šimurdjakovej, Šišolákovej, Oravcovej, Mazurekovej, Džadoňovej, Boroňovej, Džubasovej, Perignátovej, Schostokovej, Lizákovej a Kuzmovej -
- Súkromný archív Marcela Maniaka -
 
 
TOPlist