Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 30.08.2014 14:13:02 

VYSOKÉ  TATRY  1944 - 1945

Partizánske skupiny
  Na území okresov Poprad a Kežmarok pôsobilo počas Slovenského národného povstania niekoľko partizánskych skupín. Niektoré skupiny tu pôsobili len krátko, a niektoré sa cez okresy Poprad a Kežmarok iba presúvali. Väčšina z nich tu však pôsobila od začiatku Slovenského národného povstania až do oslobodenia. V sekcii "Partizánske skupiny" sú zdokumentované partizánske brigády a oddiely, ktoré operovali na území oboch okresov: 

 
 

Za slobodu Slovanov

(2. čs. partizánska brigáda)

 

    

  Základ tvorila 15-členná organizátorská partizánska skupina Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia pod velením npor. Ladislava Kalinu. Bola zložená z 8 Slovákov (Ladislav Kalina, Juraj Bilčák, Jozef Kulich, Ján Meliška, Viktor Janíček, Ján Polakovič, Peter Boršč a Stanislav Leščák) a 7 občanov Sovietskeho zväzu (J. P. Voľanskij, F. M. Makarov, V. M. Achmadulin, M. Torba, F. Taratinov, S. Patonov a N. M. Dubenko). Vysadená bola v noci z 5. na 6. augusta 1944 na Latiborskej holi v Nízkych Tatrách, kde sa spojila so skupinou P. A. Velička. 15. augusta 1944 sa presunula do východnej časti Nízkych Tatier a nadviazala s ilegálnymi pracovníkmi v Liptove a na Horehroní, a s niektorými dôstojníkmi breznianskej posádky. Postupne sa začala rozrastať o dobrovoľníkov z okolitých obcí a vojakov slovenskej armády. 25. augusta 1944 mala viac ako 200 príslušníkov. Začali sa formovať rámcové oddiely a ďalšie vznikli počas SNP. Dňa 9. septembra 1944 bola z partizánskej skupiny utvorená brigáda.

 

Štáb partizánskej brigády Za slobodu Slovanov:

veliteľ – kpt. J. P. Voľanskij (od 9. septembra 1944)

zástupca veliteľa – npor. L. Kalina (do 9. septembra 1944 veliteľ)

komisár – mjr. F. M. Makarov

náčelník štábu – kpt. A. J. Makarenko

náčelník zdravotnej služby – M. Torba

 

Oddiely, ktoré postupne pôsobili v partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov:

1. oddiel Železnô (neskôr premenovaný na Pobeda)

2. oddiel Pohronsko-liptovský

3. oddiel Smrť fašizmu

4. oddiel Thälmann

5. oddiel Sláva

6. oddiel Novobanský

7. oddiel Liptovský

8. Gajdinov oddiel samopalníkov

9. oddiel Liptovský

10. oddiel Vysoké Tatry

11. oddiel Š. Adamíka

12. oddiel F. Taratynova

13. oddiel J. Boroša

 

  Brigáda mala od polovice septembra do polovice októbra 1944 okolo 1300 príslušníkov. Príslušníci partizánskej brigády Za slobodu Slovanov sa dňa 28. augusta 1944 zúčastnili obsadzovania Liptovského Mikuláša, 29. augusta 1944 Liptovského Hrádku a Popradu, 30. augusta 1944 spolu s ďalšími partizánskymi a vojenskými jednotkami postupovali na Kežmarok. Prvých bojov sa zúčastnili pri Huncovciach, Ľubici a Kežmarku. Po protiútoku nemeckých jednotiek sa začiatkom septembra 1944 zúčastnili bojov pri Batizovciach, Svite, Kvetnici, Štrbe a Vysokých Tatrách. Štáb brigády sídlil od začiatku septembra 1944 na zvolenskom zámku. Oddiely brigády boli rozmiestnené od juhozápadnej po severovýchodnú hranicu povstaleckého územia. Oddiel Sláva a Thälmann pôsobil na slovensko-maďarskom pohraničí, oddiel Š. Adamíka, Novobanský, Gajdinov a Smrť fašizmu bránili údolie Hrona, Pohronsko-liptovský, 7. liptovský a Železnô bránili priestor Malužiná – Čertovica, 9. liptovský a Vysoké Tatry pôsobili v tyle nepriateľa. 9. liptovský oddiel pôsobil po prechode SNP do hôr v Chočských vrchoch a na Liptovských holiach. 7. liptovský oddiel pôsobil na Veľkom boku a uskutočnil niekoľko bojových akcií. Gajdinov oddiel samopalníkov sa stal súčasťou partizánskej skupiny V. Vitkovského z partizánskeho zväzku Alexander Nevský. Z oddielu Železnô sa utvoril samostatný partizánsky oddiel Pobeda. V prvej polovici októbra 1944 stiahol štáb brigády všetky oddiely z údolia Hrona a presunul ich na prístupy k Zvolenu, aby posilnil obranu. Po 25. októbri 1944 sa oddiely a štáb brigády presunuli do priestoru Ponickej Huty. Začiatkom novembra 1944 bol v boji rozbitý oddiel J. Boroša. Štáb brigády s oddielmi Smrť fašizmu, Thälmann a Gajdinov sa presunuli do Čiernej Lehoty, kde sa k nim pripojili aj zvyšky oddielu Sláva. Príslušníci partizánskej brigády Za slobodu Slovanov pokračovali v boji až do 23. januára 1945, kedy sa spojili so sovietskymi jednotkami. Niektoré oddiely sa spojili so sovietskymi jednotkami až začiatkom februára 1945. Počas svojho pôsobenia príslušníci partizánskej brigády Za slobodu Slovanov zničili 12 nepriateľských transportov, okolo 30 kusov obrnenej techniky nepriateľa a zneškodnili okolo 3000 nepriateľských vojakov.      

                                                                                  
                                                                                                         

 
 

Partizánsky oddiel Sláva

 

  Začal sa formovať 18. augusta 1944 a tvorili ho prevažne dobrovoľníci z Dobšinej a okolia. Do partizánskej brigády Za slobodu Slovanov bol zaradený ako jej 5. oddiel. Počas svojho vzniku mal okolo 30 mužov, začiatkom septembra 1944 okolo 60 a v druhej polovici októbra 1944 okolo 120 mužov. 

 

Štáb partizánskeho oddielu Sláva:

veliteľ – L. Sečanský

komisár – JUDr. P. Belák (do 23. 10. 1944, po ňom Š. Ivančík)

náčelník štábu – A. Švehlík

 

  Oddiel Sláva sa z Horehronia presunul na Liptov, kde sa jeho príslušníci dňa 28. augusta 1944 zúčastnili obsadzovania Liptovského Mikuláša. 29. augusta 1944 obsadili Liptovský Hrádok a Poprad, 30. augusta 1944 Levoču. Dňa 31. augusta 1944 sa zúčastnili bojov pri Ľubici a Kežmarku. 1. a 2. septembra 1944 sa zúčastnili obranných bojov pri Kvetnici. V dňoch 5. a 6. septembra 1944 bojovali pri Telgárte a neskôr trvale pôsobili na slovensko – maďarskom pohraničí. Oddiel pôsobil najmä v Slavošovskej a Štítnickej doline. Štáb oddielu sídlil v Čiernej Lehote a Slavošovciach. V slavošovských papierňach mal výrobňu a sklad výbušnín. Pri nešťastnom výbuchu v muničnom sklade dňa 23. októbra 1944 zahynulo 36 osôb, prevažne príslušníkov oddielu Sláva. Medzi nimi aj komisár oddielu JUDr. Pavel Belák. Časť príslušníkov (7 partizánov) oddielu Sláva sa 15. októbra 1944 vyčlenila a vytvorila základ partizánskeho oddielu Karol (veliteľ Karol Adler). Po prechode do hôr sa časť príslušníkov oddielu Sláva pripojila k partizánskemu oddielu Sándor Petőfi. Zbytok oddielu, okolo 50 mužov sa spojil so štábom a ďalšími oddielmi brigády Za slobodu Slovanov pod Kohútom. Po prebití z obkľúčenia v tomto priestore sa presunul do priestoru Volovských vrchov. So sovietskymi jednotkami sa oddiel spojil začiatkom februára 1945.     

 
 

 
 

Partizánsky oddiel Smrť fašizmu

 

  Vznikol hneď po začatí Slovenského národného povstania vyčlenením z pohronského oddielu. Do partizánskej brigády Za slobodu Slovanov bol zaradený ako jej 3. oddiel. Koncom augusta 1944 mal oddiel okolo 35 a v októbri 1944 okolo 150 mužov.

 

Štáb partizánskeho oddielu Smrť fašizmu:

veliteľ – npor. M. M. Michajlov

komisár – P. Boršč

náčelník štábu – J. Driapsa

 

  Partizáni oddielu Smrť fašizmu sa dňa 29. augusta 1944 presunuli z Liptova do Popradu a spolu s ďalšími partizánskymi a vojenskými oddielmi ho obsadili. 31. augusta 1944 sa zúčastnili útoku na Kežmarok. Zúčastnili sa bojov pri Huncovciach a Kežmarku, a po ústupe bojov pri Poprade. Začiatkom septembra 1944 sa zúčastnili obranných bojov v priestore Batizovce – Svit – Štrba. 4. septembra 1944 sa časť oddielu presunula do priestoru Pribylina – Liptovský Hrádok – Kráľova Lehota (skupine velil npor. Křístek a komisár Jaroslav Šolc, v polovici septembra 1944 z tejto skupiny vznikol Pohronsko-liptovský oddiel). Druhá časť oddielu na čele s komisárom Petrom Borščom sa presunula k Starému Smokovcu. Vo Vysokých Tatrách sa spojila s vojenskou jednotkou npor. Hudeca a príslušníkmi Finančnej stráže. Do 7. septembra 1944 sa partizáni oddielu Smrť fašizmu zúčastnili obrany Vysokých Tatier a v boji mali aj padlých a ranených. Po ústupe z Vysokých Tatier sa presunuli do priestoru Zvolen. Neskôr sa s ďalšími oddielmi brigády Za slobodu Slovanov a vojenskými jednotkami zúčastnili obranných bojov v priestore Žarnovica – Veľké Pole a v priestore Banská Štiavnica. Následne bol oddiel stiahnutý do Očovej. Po začatí generálneho útoku nemeckých vojsk oddiel operoval v priestore Zvolen – Dobrá Niva. Neskôr sa spolu so štábom a ďalšími oddielmi partizánskej brigády Za slobodu Slovanov presunul na Poľanu a odtiaľ na Volovec v Slovenskom Rudohorí. Na Poľane po 7. novembri 944 a pod Kohútom 5. decembra 1944 sa partizáni oddielu museli prebíjať z obkľúčenia. Až do 21. januára 1945, kedy sa pri Rudníku spojil so sovietskymi jednotkami, oddiel bojoval a podnikal rôzne diverzné akcie. Podľa niektorých údajov sa mal oddiel so sovietskymi jednotkami spojiť až začiatkom februára 1945 pri Krásnohorskom Podhradí.   

 


 

 

Partizánsky oddiel Vysoké Tatry

 

 

  Oddiel vznikol 9. septembra 1944 a sformovaný bol vo Valaskej. Jadro oddielu tvorilo 15 partizánov (10 slovenských a 5 sovietskych), ktorých vyčlenil veliteľ partizánskej brigády Za slobodu Slovanov z výcvikového tábora vo Valaskej. Skupina sa následne presunula do oblasti Vysokých Tatier, kde sa k nej postupne pridali ďalší sovietski partizáni a príslušníci Finančnej stráže a žandárstva. Do brigády Za slobodu Slovanov bol zaradený ako jej 10. oddiel.

 

Štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry:

veliteľ – por. V. M. Achmadulin

zástupca veliteľa – kpt. Š. Morávka

komisár – kpt. L. S. Leonov

náčelník štábu – por. A. Barabáš (od 4. novembra 1944 l. Beňo)

lekár oddielu – MUDr. Z. Brüll

 

  Partizánsky oddiel Vysoké Tatry operoval v priestore Vysoké Tatry – Poprad – Liptovský Mikuláš. V polovici septembra 1944 mal okolo 65 mužov, koncom septembra 1944 okolo 100 mužov, no po príchode ďalších dobrovoľníkov (najmä z Liptovskej Kokavy, Vavrišova, Dovalova, Važca a z Poľska) sa rozrástol a v novembri 1944 mal okolo 170 mužov. Štáb oddielu sídlil na Troch Studničkách a od konca septembra 1944 v Kôprovej doline, kde sa k oddielu pripojilo 17 poľských antifašistov.  

 

Zloženie oddielu:

1. rota (veliteľ A. Grešo)

2. rota (veliteľ L. Beňo)

prieskumná čata (veliteľ A. Lučan)

štábna čata (veliteľ S. Skorobogatyj)

 

  Po ústupe povstalcov od Popradu a Liptovského Mikuláša oddiel pôsobil v tyle nepriateľa. Zameraný bol na prepady nemeckých jednotiek a ničenie vojenských transportov nepriateľa. V podtatranských obciach prepadával nemecké posádky a získaval rozsiahlu bojovú korisť. Spolupracoval aj s ďalšími partizánskymi oddielmi, najmä 7. liptovským oddielom z partizánskej brigády Za slobodu Slovanov a oddielom Jaromov. Začiatkom januára 1945 úzko spolupracoval s 1. čs. partizánskou brigádou M. R. Štefánika a dočasne jej aj bol podriadený. Dňa 29. januára 1945 sa podieľal na obsadení Pribyliny, Liptovskej Kokavy a Dovalova. 1. februára 1945 sa zúčastnil na oslobodení Liptovského Hrádku, kde sa 2. februára 1945 spojil s jednotkami 1. čs. armádneho zboru.

  Partizánsky oddiel Vysoké Tatry počas svojej činnosti zničil 4 nepriateľské tanky, 5 obrnených vozidiel, 11 kanónov, 5 mínometov, 29 nákladných áut a 3 lietadlá. Zneškodnil 626 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, zajal niekoľko desiatok vojakov nepriateľa (príslušníkov Wehrmachtu, SS a maďarských vojakov) a do vzduchu vyhodil 3 nepriateľské transporty a 5 mostov.   

 

Disponujem neúplným zoznamom príslušníkov partizánskeho oddielu Vysoké Tatry

a zoznamom padlých, nezvestných a zajatých príslušníkov oddielu

 

 

 

Partizánska brigáda Jánošík

 

 

  Základ partizánskej brigády Jánošík tvorila 8-členná organizátorská skupina Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia pod velením npor. Ernesta Bielika. Zložená bola zo 4 Slovákov (Ernest Bielik, Jozef Mičudík, Ján Murín a Ján Katrušin) a zo 4 Rusov (J. D. Jermakov, M. P. Lebedevová, V. I. Babkin a A. I. Jachininovová). Výsadková skupina bola sformovaná 2. augusta 1944 vo Sviatošine a v noci zo 6. na 7. augusta 1944 vysadená na Latiborskej holi v Nízkych Tatrách. Spojila sa so skupinou P. A. Veličku a v krátkom čase nadviazala spojenie s ilegálnymi pracovníkmi v okolitých mestách a obciach. Za podpory príslušníkov ďalších partizánskych skupín a vojenskou posádkou v Brezne sa skupina postupne rozrástla na oddiel. V polovici augusta 1944 mal oddiel okolo 60, koncom augusta 1944 mal už vyše 400 príslušníkov a začiatkom novembra 1944 mala brigáda okolo 1300 príslušníkov. 27. augusta 1944 štáb zriadil tri roty a jednu čatu. Po vypuknutí Slovenského národného povstania prichádzali ďalší dobrovoľníci a vznikli nové oddiely. Rozkazom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia bola 10. septembra 1944 sformovaná brigáda.

 

Štáb partizánskej brigády Jánošík:

veliteľ – npor. E. Bielik

komisár – npor. J. Mičudík (od 25. 10. 1944 A. N. Huhnin)

náčelník štábu – npor. J. D. Jermakov

veliteľ rozviedky – st. serž. P. M. Fedin

veliteľ strážneho oddielu – des. J. Tokár

veliteľ mínerského oddielu – npor. Z. P. Sednenkov

náčelník zdravotnej služby – st. serž. A. I. Jachininovová

 

Oddiely, ktoré v brigáde pôsobili:

1. oddiel npor. J. Katrušina

2. oddiel npor. I. F. Riabykina

3. oddiel npor. D. P. Vozňuka

4. oddiel npor. J. Murína

5. oddiel rtm. O. Spústu

6. oddiel por. E. Krála

 

  Pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa oddiely brigády podieľali na rozvoji protifašistického hnutia v oblasti svojho pôsobenia. Spolu s ďalšími partizánskymi oddielmi 26. augusta 1944 oslobodili politických väzňov v Ružomberku a 27. augusta 1944 obsadili mesto. 28. augusta 1944 sa podieľali na obsadení Liptovského Mikuláša, 29. augusta 1944 Popradu a 30. augusta 1944 Banskej Bystrice. Počas SNP boli oddiely brigády nasadzované na rôzne obranné úseky v súčinnosti s inými partizánskymi oddielmi a vojenskými jednotkami. Oddiely brigády tvorili povstalecké asistenčné jednotky a boli nasadzované spravidla na najohrozenejšie frontové úseky. Prvýkrát do bojov boli partizáni brigády Jánošík nasadený v dňoch 29. až 31. augusta 1944 v priestore Poprad – Kežmarok. Bol to oddiel pod velením Jozefa Vetešku, vytvorený narýchlo, ktorý mal približne 75 partizánov. Tento malý oddiel bol vyčlenený z 2. oddielu npor. Riabykina. Jednej čate velil Jozef Veteška a druhej Pavol Slavkovský. Partizáni tohto oddielu sa dňa 30. augusta 1944 zúčastnili útoku na Kežmarok a 31. augusta 1944 ústupových bojov pri Poprade. Po ťažkých bojoch, v ktorých mal oddiel aj niekoľkých mŕtvych a ranených, ustúpil cez Stráže pod Tatrami a Hozelec k Hranovnici, odkiaľ bol stiahnutý do Bujakova. Ďalší menší oddiel brigády Jánošík, ktorý sa zúčastnil bojov v priestore Poprad – Hranovnica, bol oddiel pod velením rtm. Ondreja Spústu. Boli to dve čaty partizánov, ktoré boli vyslané z Brezna ako posila a dňa 2. septembra 1944 sa zapojili do obranných bojov v priestore Kvetnica – Hranovnica. Aj tento oddiel mal v bojoch straty a ešte 2. septembra 1944 vo večerných hodinách bol stiahnutý do Pohorelej. Partizánske oddiely Katrušina, Riabykina a Vozňuka sa významne podieľali na odrazení nemeckého útoku a protiútoku povstalcov pri Telgárte. Neskôr boli tieto oddiely spolu s oddielom Murína nasadené do obrany Turca. Oddiely O. Spústu a E. Krála sa presunuli do priestoru Muráň – Tisovec, kde operovali až do potlačenia Povstania do hôr. Oddiel Riabykina sa zúčastnil obranných bojov v priestore Jalná – Žiar nad Hronom. Štáb brigády mal sídlo v Bujakove pri Brezne, kde si aj zriadil výcvikové stredisko. Pod velením skúsených inštruktorov tu získavali noví partizáni základné poznatky v ovládaní zbraní a základy taktiky partizánskeho boja. Taktiež tu bolo vyškolených asi 120 mínerov – špecialistov z partizánskych brigád z rôznych častí Slovenska. Oddiely Spústu a Riabykina sa pri prechode SNP do hôr rozpadli a časť ich príslušníkov spolu s časťou Riabykinovho oddielu, ktorá zostala v Gemeri, utvorili základ partizánskeho oddielu Stalin partizánskej brigády Rákosi. Štáb brigády sa presunul cez Chabenec na Ďumbier. Neskôr sa presunul ponad Mýto nad Ďumbierom k Pohorelej. 12. novembra 1944 prešiel do doliny Staníkovo pri Liptovskej Tepličke, kde sa trvale usídlil. Po oboch stranách Veľkého boku sa rozmiestnili aj zostávajúce 4 oddiely brigády. Po prispôsobení sa novej situácii a bojovým podmienkam v horách podnikali oddiely útoky na nepriateľské jednotky a štáby. Ničili dopravné železničné a cestné objekty v okresoch Brezno a Poprad. Plnili aj spravodajské úlohy. Začiatkom februára 1945 sa brigáda v priestore Šumiac – Heľpa – Bacúch – Liptovská Teplička spojila so sovietskymi jednotkami. Následne sa sústredila v Pohorelej, kde bola rozpustená. Jej 408 príslušníkov vstúpilo do radov 1. čs. armádneho zboru. Partizáni brigády, ktorí boli chorí a ranení, boli hospitalizovaní v štátnej nemocnici v Kvetnici.

  Príslušníci partizánskej brigády Jánošík sa počas jej pôsobenia zúčastnili na 80 bojových operáciách, vyhodili do vzduchu 10 mostov, 11 nepriateľských transportov, pričom zničili 11 rušňov a 100 vagónov, nepriateľovi zničili 64 áut, niekoľko desiatok motocyklov, 7 tankov, 2 kanóny a zneškodnili 4080 nepriateľských vojakov (2771 mŕtvych, 1190 ranených, 119 zajatých vojakov a dôstojníkov).  

 

Disponujem neúplným zoznamom príslušníkov partizánskej brigády Jánošík 

 

 

 

Partizánsky oddiel Jána Katrušina

 

  Začal sa organizovať ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania. 27. augusta 1944 bola utvorená 1. rota partizánskeho oddielu Jánošík, ktorej veliteľom sa stal npor. Ján Katrušin. Po reorganizácii a doplnení sa z roty stal oddiel a do partizánskej brigády Jánošík bol zaradený ako jej 1. oddiel. Na svojom začiatku mal oddiel okolo 120 partizánov, neskôr sa rozrástol na 210 partizánov a bol najväčším oddielom brigády.

 

Štáb partizánskeho oddielu:

veliteľ – npor. J. Katrušin

komisár – Michal Hrin (od 9. 9. 1944 čat. P. Vlčko)

náčelník štábu – Imrich Šelepský (od 9. 9. 1944 J. Dvorský)

 

Zloženie oddielu:

1. rota (veliteľ J. Paluš) – zložená z

                                         1. čaty (veliteľ J. Frič) – zložená z 3 družstiev

                                         2. čaty (veliteľ F. Macko) – zložená z 3 družstiev

 

2. rota (veliteľ J. Priesol) – zložená z

                                          1. čaty (veliteľ J. Holeš) – zložená z 3 družstiev

                                          2. čaty (veliteľ J. Kotrč) – zložená z 3 družstiev

 

  Dňa 30. augusta 1944 sa príslušníci 1. roty zúčastnili obsadenia Banskej Bystrice. Po obsadení mesta sa časť 1. roty presunula smerom na Hronský Beňadik a druhá časť strážila objekty Slobodného slovenského vysielača. Začiatkom septembra 1944 sa 1. oddiel presunul do priestoru Telgárt, kde sa v dňoch 5. a 6. septembra 1944 zúčastnil bojov. 11. septembra 1944 sa oddiel presunul do Mlyniek, kde sa ubytoval. Tu operoval až do 20. októbra 1944, kedy sa začal presúvať smerom na Pohorelú. V priestore Pohorelá pôsobil od 25. októbra do 2. novembra 1944. Od 2. novembra 1944 oddiel operoval v priestore Liptovská Teplička, kde spolupracoval spolu so 4. oddielom partizánskej brigády Jánošík a partizánskou brigádou Klement Gottwald. V tomto priestore vykonával prepadovú a deštrukčnú činnosť na železničnej trati Poprad – Liptovský Mikuláš a na ceste v úseku Brezno – Vernár, ale aj Stratená – Mlynky.

 

Vymedzený priestor činnosti 1. oddielu:

Pusté Pole – Vernár – Hranovnica – Spišský Štiavnik – Kubachy – Kravany – Vikartovce – Poprad – Gánovce

 

  Koncom decembra 1944 sa oddiel presunul cez Kráľovu Hoľu k Pohorelej. 31. januára 1945 sa v Bacúchu spojil s rumunskými a neskôr so sovietskymi jednotkami. 7. februára 1945 sa stiahol späť do Liptovskej Tepličky. Odtiaľ sa v počte 120 partizánov cez Vikartovce presunul do Popradu, kde bol 10. februára 1945 rozpustený.

 

 


 

 

Partizánsky oddiel Jána Murína

 

  Začal sa formovať ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania v priestore Prašivá. Postupne sa z roty, ktorej velil npor. Ján Murín, vytvoril oddiel. Do partizánskej brigády Jánošík bol zaradený ako jej 4. oddiel. Oddiel mal počas svojej činnosti stále stav okolo 140 partizánov.

 

Štáb partizánskeho oddielu:

veliteľ – npor. J. Murín

komisár – J. Šebo

náčelník štábu – A. Pavlikov

 

Zloženie oddielu:

1. rota (veliteľ J. Riavec) – zložená z

                                     1. čaty (veliteľ F. Venderstetter) – zložená z 3 družstiev 

                                        2. čaty (veliteľ J. Matejka) – zložená z 3 družstiev

 

2. rota (veliteľ R. Kern) – zložená z

                                         1. čaty (veliteľ J. Jadviščok) – zložená z 3 družstiev  

                                         2. čaty (veliteľ J. Vidiečan) – zložená z 3 družstiev

 

 

  Dňa 30. augusta 1944 sa rota pod velením npor. Murína zúčastnila obsadenia Banskej Bystrice. Následne sa presunula do Bujakova pri Brezne, kde sa po doplnení preformovala na oddiel. Dobrovoľníci, ktorí sa k oddielu pridali pochádzali prevažne z Heľpy, Muráňa, Beňuša, Polomky, Telgártu a Pohorelej. Oddiel sa potom presunul do priestoru Martin – Martinské hole – Kunerád. Po ústupe z Turca sa po reorganizácii a doplnení začiatkom októbra 1944 presunul do priestoru Liptovskej Tepličky. Partizáni oddielu boli ubytovaný v škole v Liptovskej Tepličke. Partizáni 4. oddielu spolupracovali v priestore Liptovská Teplička – Vikartovce s 1. oddielom brigády Jánošík a partizánskou brigádou Klement Gottwald.      

 

Vymedzený priestor činnosti 4. oddielu:

Liptovská Teplička – Nižná Šuňava – Vyšná Šuňava – Štrba – Važec – Čierny Váh – Telgárt – Šumiac – Červená Skala

 

  V priestore Liptovskej Tepličky mal oddiel zabezpečovať obranu Liptovskej doliny. Uskutočňoval aj diverznú činnosť na ceste medzi Popradom a Liptovským Mikulášom a na železnici na úseku Východná – Važec – Štrba. V obciach Kravany, Kubachy, Vikartovce, Nižná a Vyšná Šuňava a Štrba, ktoré boli obsadené nemeckými jednotkami, vykonávali príslušníci oddielu útoky na nepriateľské jednotky. Pred čoraz silnejšími útokmi nemeckých jednotiek sa oddiel dňa 21. októbra 1944 presunul 7 km od Liptovskej Tepličky, smerom na Pohorelú a ubytoval sa v robotníckych barakoch pri hájovni pod Staníkovom. Partizáni naďalej pokračovali v diverznej činnosti vo vymedzenom priestore. Začiatkom februára 1945 sa presunul do Pohorelej, kde bol rozpustený.   

 


 

 

Partizánska brigáda Klement Gottwald

(Osobitná partizánska brigáda Gottwald)

 
 
 
 
 

  Bola to jediná diverzná partizánska brigáda, ktorá pôsobila počas partizánskej vojny na Slovensku. Jej základ tvorila 23-členná organizátorská skupina Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia pod velením kpt. V. A. Kvitinského. Zloženie skupiny: V. A. Kvitinský, N. V. Denisov, A. Š. Rachmanov, V. V. Nikolajenko, I. J. Svetlakov, A. S. Butrik, O. K. Ostrovskij, A. I. Olejnik, M. P. Troickij, V. S. Lozovoj, M. F. Ostapčuk, N. G. Labunec, V. A. Čujkov, M. Z. Abušev, F. M. Nevmeržickij, P. P. Aristarchov, V. N. Davidovič, P. F. Zacharčuk, S. V. Kobelev, V. M. Dorošek, P. S. Tupikov, I. A. Konevič a V. N. Mironov. Vysadená bola v noci z 27. na 28. júna 1944 v priestore Čierna Hora na západnej Ukrajine. Na územie Slovenska sa tento diverzný oddiel, ktorý mal 88 partizánov, presunul v noci z 8. na 9. augusta 1944 pri Dukelskom priesmyku. Z priestoru Šarbov – Nižná Písaná sa cez Zborov a Bardejov presunul do Čergova. Tu nadviazal styky s ilegálnymi pracovníkmi a ďalšími partizánskymi oddielmi. Postupne sa k oddielu pripojili skupiny dobrovoľníkov a ďalšie partizánske skupiny. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa k oddielu pridalo aj vyše 100 príslušníkov východoslovenských divízií.  

 

Zloženie diverzného oddielu:

1. diverzná čata (veliteľ npor. M. A. Tatur)

2. diverzná čata (veliteľ por. I. F. Michejev)

3. diverzná čata (veliteľ ppor. B. D. Dranišnikov)

prieskumná čata (veliteľ V. V. Nikolajenko)

 

Vymedzený priestor činnosti jednotlivých čiat:

1. diverzná čata  Spišská Nová Ves - Poprad

2. diverzná čata  Bardejov a okolie

3. diverzná čata  Rožňava – Smolník – Gelnica

 

  Dňa 1. septembra 1944 sa z diverzného oddielu utvorila partizánska brigáda a pomenovaná bola Klement Gottwald (používal sa aj názov Osobitná partizánska brigáda Gottwald). V júli 1944 mal oddiel okolo 68, v auguste 1944 okolo 88, začiatkom septembra 1944 už okolo 360 a začiatkom októbra 1944 okolo 560 príslušníkov.

 

Štáb partizánskej brigády Klement Gottwald:

veliteľ – kpt. V. A. Kvitinskij

komisár – kpt. N. V. Denisov

náčelník štábu – kpt. A. V. Matvejev

zástupca veliteľa – npor. J. Džunda

náčelník rozviedky – V. V. Nikolajenko

náčelník zdravotnej služby – kpt. I. J. Svetlakov

 

Reorganizáciou diverzného oddielu na brigádu boli pretvorené aj diverzné čaty na diverzné roty.

 

Zloženie partizánskej brigády Klement Gottwald:

1. diverzná rota (veliteľ npor. M. A. Tatur, po ňom por. O. K. Ostrovskij)

2. diverzná rota (veliteľ por. I. F. Michejev)

3. diverzná rota (veliteľ ppor. B. D. Dranišnikov)

3. slovenská diverzná rota (veliteľ Š. Slivka)

4. diverzná rota (veliteľ npor. Hamar, po ňom npor. J. Daňo)

5. diverzná rota (veliteľ mjr. M. Kučera, po ňom por. A. Š. Rachmanov)

oddiel Lipa (veliteľ J. Demko)

štábna rota

 

Vymedzený priestor činnosti jednotlivých rôt:

1. diverzná rota  Poprad – Spišská Nová Ves – Kysak – Rožňava 

2. diverzná rota  Bardejov – Prešov

3. diverzná rota  Spišská Nová Ves – Gelnica – Smolník – Rožňava

3. slovenská diverzná rota  Kežmarok – Levoča – Spišské Podhradie

4. diverzná rota  Poprad – Liptovský Mikuláš – Brezno

5. diverzná rota  Spišská Nová Ves – Plešivec – Brezno

oddiel Lipa okres Bardejov

 

  Začiatkom septembra 1944 sa brigáda zúčastnila obranných bojov v oblasti Čergova. V priebehu septembra 1944 sa činnosť brigády koncentrovala prevažne na Spiši. 2. diverzná rota zostala po odchode brigády operovať v Čergove. Neskôr sa rozdelila na dve časti. Z jednej, ktorá zostala v priestore Bardejov sa utvoril samostatný oddiel Kirov, druhá pod velením komisára Lozového prešla do Slovenského rudohoria, kde sa pripojila k Ostrovského oddielu. Ostatné oddiely postupne prešli do Levočských vrchov, Slovenského rudohoria a východnej časti Nízkych Tatier. Po prechode Slovenského národného povstania do hôr bola 1. diverzná rota reorganizovaná a pretvorená na 2. diverzný oddiel, ktorý sídlil takmer nepretržite v Krokave. Štáb brigády so štábnym oddielom, 3., 4. a 5. diverznou rotou prešiel do Kľačianskej a Vajskovskej doliny, v druhej polovici novembra 1944 do priestoru Beňušky a odtiaľ do Ráztockej doliny na liptovskej strane Nízkych Tatier. Oddiely brigády potom operovali v priestore Vernár – Hranovnica – Vikartovce – Liptovská Teplička, Poráč – Švedlár – Smolnícka Huta, Jelšava – Rimavská Sobota – Tisovec. Spolupracovali s oddielmi partizánskeho zväzku Stalin a brigád Rákosi a Jánošík.  

  Počas celej činnosti brigády plnili jej príslušníci spravodajské, bojové, no najmä však diverzné úlohy. Uskutočnili spolu 158 diverzných akcií, zničili alebo poškodili 39 rušňov, 191 vagónov, 130 áut, 2 tanky, 4 motocykle, 21 železničných a cestných mostov a inú diverznú činnosť. Zlikvidovali 1876, zranili 952 a zajali 86 nemeckých a maďarských vojakov a dôstojníkov.

  So sovietskymi jednotkami sa ako prvý spojil oddiel Lipa a to dňa 22. januára 1945 v priestore Bardejov. Ostatné oddiely sa s postupujúcimi osloboditeľskými jednotkami postupne spojili koncom januára a začiatkom februára 1945. Štáb brigády sa spojil s rumunskými a sovietskymi jednotkami 1. februára 1945 pri Brezne. V čase od 2. do 7. februára 1945 sa celá brigáda v počte 447 príslušníkov sústredila v Heľpe, kde bola následne rozpustená.

 
 
Disponujem zoznamom príslušníkov partizánskej brigády Klement Gottwald,
zoznamom príslušníkov brigády navrhnutých na vyznamenanie
a zoznamom padlých a nezvestných príslušníkov brigády
 
 

 
 

Špeciálny partizánsky oddiel Belov – Kovalenko

 

  Základ oddielu tvorila 22-členná desantná skupina príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR (výsadok Prokopjuk II) pod velením npor. Andreja Michajloviča Zalku a špeciálny oddiel partizánskej brigády Sergej pod velením mjr. Anatolija Dmitrijeviča Kovalenka. Desantná skupina bola vysadená 22. júna 1944 na základni partizánskej brigády Sergej na území Poľska. Zloženie skupiny – A. M. Zalko, Ján Onufrej, Štefan Ač, Pavol Bobal, Vasiľ Bubrák, František Cino, Viktor Gábor, Andrej Homola, Michal Králka, Ivan Legar, Jozef Šuhajda, Michal Lenišinec, Michal Pitel, Michal Kmiť, Jozef Vavráč, Jozef Sepeši, Ondrej Plastuňak, Ivan Moca, Peter Stebila, Michal Jackiv a sovietske radistky Žeňa Čajkinová a Šura Meščerjakovová. 23. júna 1944 bola desantná skupina včlenená do špeciálneho oddielu mjr. A. D. Kovalenka ako samostatná čata, oddiel dostal názov Belov – Kovalenko (Belov bolo krycie meno A. D. Kovalenka na Slovensku) a stal sa súčasťou partizánskej brigády Sergej. Oddiel mal 76 sovietskych a 15 československých príslušníkov.

 

Štáb špeciálneho partizánskeho oddielu Belov – Kovalenko:  

veliteľ – mjr. A. D. Kovalenko

komisár – npor. A. M. Zalka

náčelník štábu – npor. V. P. Zinovjev

veliteľ prieskumu – A. N. Kojtukov

lekár oddielu – N. Kononov

 

  V noci z 3. na 4. augusta 1944 prešiel oddiel Belov – Kovalenko v priestore Lupkovského priesmyku na Slovensko. V priestore Osadné nadviazal spojenie s ilegálnymi pracovníkmi a dôstojníkmi 2. východoslovenskej divízie. V zostave partizánskej brigády Sergej sa oddiel  zúčastňoval na obrane partizánskej oblasti Pčoliné – Zubné – Vyšná Jablonka – Papín. 16. septembra 1944 sa oddiel Belov – Kovalenko na rozkaz veliteľstva z Moskvy spolu s organizátorskými skupinami majora Volkova a majora Morozova začal presúvať ďalej na západ, do oblasti Vysokých Tatier. Presúval sa v smere Ďapalovce – Hanušovce – Petrovce – Demjata – Závadka – Olejnikov – Jakubany – Nižné Ružbachy. V tyle nepriateľa mal oddiel pre velenie 1. ukrajinského frontu získavať správy o úlohách a pohyboch nemeckej armády.      

 

Zloženie oddielu:

rota (veliteľ A. Horobjev) – zložená z  

                                          1. čaty (veliteľ I. Legar)

                                          2. čaty ( veliteľ P. S. Borovskij)

 

deštrukčná skupina (veliteľ M. Petuchov)

zásobovacia skupina (veliteľ I. Matuchovič)

prieskumná skupina (veliteľ A. N. Kojtukov)

 

  Príslušníci oddielu vykonávali okrem spravodajskej aj intenzívnu bojovú a diverznú činnosť. Oddiel podával sovietskemu veleniu správy z priestoru Sanok – Medzilaborce – Snina – Humenné – Sabinov – Bardejov – Spišská Belá – Kežmarok – Poprad. Oddiel najskôr pôsobil v Levočskom pohorí, no v druhej polovici októbra Nemci zintenzívnili akcie proti partizánom a tak musel oddiel Belov - Kovalenko Levočské pohorie opustiť. 22. októbra 1944 príslušníci oddielu prešli cez rieku Poprad pri Nižných Ružbachoch a presúvali sa smerom na slovensko – poľské pohraničie, do oblasti Zamaguria. 23. októbra 1944 prekročili cestu vedúcu od Spišskej Belej do Spišských Hanušoviec pri obci Reľov a utáborili sa na Spišskej Magure. Dňa 26. októbra 1944 sa oddiel presunul do priestoru Lendak. Vzhľadom na to, že partizáni už tri dni vôbec nejedli a boli vyčerpaní z pochodu, rozhodli sa v Lendaku si zaobstarať nejaké potraviny. Štáb oddielu vyslal 27. októbra 1944 skoro ráno do obce prieskum. Keď sa prieskumná skupina nachádzala v obci, náhle sa v nej objavili Nemci a strhla sa prestrelka. Veliteľ oddielu vyslal na pomoc ihneď tri čaty. Nemcom medzitým dorazili posily a tak sa veliteľ mjr. Kovalenko rozhodol zaútočiť z celým oddielom. Boj v Lendaku trval počas celého dňa, od skorého rána do 9. hodiny a popoludní od 12.15 do 16. hodiny. Počas týchto bojov padlo 9 partizánov a 4 padli do zajatia, no ešte v ten deň ich Nemci v Lendaku popravili. Siedmi partizáni boli príslušníkmi oddielu Belov – Kovalenko a šiesti príslušníkmi oddielov Volkova a Morozova. Nemci mali straty oveľa väčšie – 60 mŕtvych a okolo 100 ranených. Ešte večer 27. októbra 1944 sa od oddielu Belov – Kovalenko odlúčili organizátorské skupiny mjr. S. G. Morozova a mjr. N. V. Volkova, ktoré odišli do Poľska. Oddiel Belov – Kovalenko sa stiahol do priestoru Osturňa – Malá Franková. Začiatkom novembra 1944 sa oddiel na základe rozkazov z Moskvy presunul na poľské územie na základňu partizánskeho zväzku Čapajev. Naďalej však udržiaval spojenie s obcami Malá Franková – Veľká Franková – Spišské Hanušovce – Matiašovce – Havka – Haligovce. 23. novembra 1944 sa oddiel Belov – Kovalenko odpojil od partizánskeho zväzku Čapajev a začal pôsobiť opäť samostatne. Presunul sa do priestoru Tylmanowa – Michajlowa – Obidza, kde pôsobil až do 17. januára 1945. Počas tejto doby bolo vysielaných niekoľko prieskumných skupín aj na územie Slovenska, najmä do priestoru Veľký Lipník a Havka. 26. januára 1945 sa príslušníci oddielu pri Veľkom Lipníku spojili so sovietskymi jednotkami. Začiatkom februára 1945 dostal oddiel Belov – Kovalenko posledný bojový rozkaz –   vyčistiť lesy v okolí mesta Nowý Sacz od ustupujúcich nemeckých vojakov a vlasovcov. Okolo 20. februára 1945 dostal veliteľ mjr. A. D. Kovalenko rozkaz prepustiť všetkých československých príslušníkov oddielu, ktorí mali nastúpiť k 1. čs. armádnemu zboru.  

 

Disponujem neúplným zoznamom príslušníkov partizánskeho oddielu Belov - Kovalenko

 

 
 
Príslušníci partizánskeho oddielu Belov - Kovalenko
 
 

  Cez územie bývalého okresu Poprad sa presúvali alebo tu krátkodobo pôsobili tieto partizánske skupiny: partizánsky zväzok Alexander Nevský (presúval sa cez okres Poprad v prvej polovici septembra 1944 v smere Vislanka – Levočské pohorie – Kvetnica – Heľpa), partizánska brigáda Smrť fašizmu (koncom októbra 1944 sa cez územie terajšieho okresu Kežmarok presúvala v smere Nižné Ružbachy – Reľov – Lendak – Osturňa – Poľsko – Orava – Nízke Tatry 18-členná organizátorská skupina pod velením mjr. N. V. Volkova, zúčastnila sa bojov v Lendaku, neskôr z nej vznikla partizánska brigáda Smrť fašizmu, operovala v západnej časti Nízkych Tatier), partizánsky oddiel Pomstiteľ (koncom októbra 1944 sa cez terajší okres Kežmarok  presúvala v smere Nižné Ružbachy – Reľov – Lendak – Osturňa – Poľsko – Orava – Baláže 22-členná organizátorská skupina pod velením mjr. S. G. Morozova, z ktorej vznikol partizánsky oddiel Pomstiteľ) a partizánsky oddiel B. Hanesa – Chrastinu (koncom januára 1945 obsadil Štrbské Pleso, zlikvidoval nemeckú skupinu a spojil sa s predsunutými jednotkami 1. čs. armádneho zboru).

 
 

 
Použité zdroje:
- JÁN KEVEŠ : Vysoké Tatry a boj za slobodu (1982) -
- IVAN LEGAR : Oddíl zvláštního určení (1987) -
- ANDREJ GOLEMA : Osobitná partizánska brigáda "Gottwald" (1971) -
- ERNEST BIELIK : Partizánska brigáda Jánošík (1986) -
- KOLEKTÍV : Dejiny Slovenského národného povstania 1944, zv. 1 - 5 (Pravda 1984 - 1985) -
- DANIEL VRBIČAN : Tatry v boji a odkaze SNP 1944 - 2002 (Poprad 2003) -
 
TOPlist